Japonsko

Japonsko
Vlajka Znak
Národné motto: „Mier a pokrok“ (cisárske motto)
Štátna hymna: Kimigajo 君が代
Miestny názov
• dlhý	日本国 Nippon-koku (Nihon-koku)
• krátky	日本 Nippon (Nihon)
Hlavné mesto	Tokio 35°41′ S.š. 139°46′ V.d.
Najväčšie mesto	Tokio
Úradné jazyky	japončina
Demonym	Japonec, Japonka
Štátne zriadenie cisár predseda vlády	konštitučná monarchia Naruhito (徳仁) Fumio Kishida (岸田 文雄)
Vznik	6. stor. po Kr. (faktické zjednotenie)
Susedia	–
Rozloha  • celková  • voda (%)	377 973 km² (61.)    km² (3,55 %)
Počet obyvateľov  • sčítanie (2023)  • hustota (2023)	125 416 877 330/km² (32.)
HDP  • celkový  • na hlavu (PKS)	2018 5,071 bilióna $ (3.) 44 550 $ (27.)
Index ľudského rozvoja (2017)	0,909 (19.) – veľmi vysoký
Mena	jen (JPY)
Časové pásmo  • Letný čas	JST (UTC+9) nie je (UTC)
Medzinárodný kód	JP/JPN
Medzinárodná poznávacia značka	J
Internetová doména	.jp
Smerové telefónne číslo	+81

Súradnice: 35°S 136°V / 35°S 136°V / 35; 136

Japonsko (jap. 日本 – Nippon alebo Nihon; formálne: jap. 日本国 – Nippon-koku alebo Nihon-koku) je štát ležiaci na východnom okraji ázijského kontinentu, na východ od Číny a Kórey. Rozkladá sa od Ochotského mora na severe, po Východočínske more na juhovýchode. Zo západu ho obklopuje Japonské more a z východu a juhu Tichý oceán.

Meno Japonska doslova znamená Zem vychádzajúceho slnka: 日 (ni, slnko) 本 (hon, pôvod) 国 (koku, zem). Čínsky sa tie isté znaky čítajú Ž'-pen-kuo, odtiaľ zrejme pochádzajú súčasné názvy v európskych jazykoch (francúzsky Japon [žapon], anglicky Japan [dž'pen]) aj stredoveký výraz Cipango Marka Pola. Symbolom Japonska je okrem slnečného kotúče aj sopka Fudži (Fudži-san), ktorej niekedy nesprávne hovoria Fudži-jama, čo vzniká zlým čítaním znaku pre horu. (Skoršie japonské čítanie „jama“ bolo nahradené sinojaponským čítaním „san“.)

Japonsko je stratovulkanické súostrovie tvorené 14 125 ostrovmi.^[1] Štyri najväčšie ostrovy sú Hokkaido, Honšú, Šikoku a Kjúšú, ktoré tvoria asi 97 % plochy zeme a často sú označované ako domovské ostrovy. Krajina je rozdelená na 47 prefektúr v ôsmich regiónoch, pričom Hokkaido je najsevernejšia prefektúra a Okinawa najjužnejšia. Japonsko je 2. najľudnatejšou ostrovnou krajinou sveta. Populácia 127 miliónov je jedenástou najväčšou na svete, z toho 98,5 % sú etnickí Japonci. 90,7 % ľudí žije v mestách. Okolo 14 miliónov ľudí žije v hlavnom meste Tokiu. Veľké Tokio je najľudnatejšou metropolitnou oblasťou na svete, s 38 miliónmi obyvateľov.^[2]

Japonsko bolo obývané už v období mladého paleolitu. Prvá písomná zmienka o Japonsku sa nachádza v textoch rímskych historikov z 1. storočia. Dejiny Japonska sú typické striedaním období otvorenosti a prijímaniu cudzích vplyvov (historicky hlavne z Číny, od 19. storočia z Európy, po roku 1945 z USA) a etapami silného izolacionizmu. Od 12. storočia do roku 1868 bolo Japonsko ovládané miestnymi feudálmi nazývanými šóguni, ktorí formálne vládli v mene cisára. V roku 1868 získal cisár vďaka pomoci niekoľkých klanov reálnu politickú moc a vzniklo Japonské cisárstvo. Niekoľko vojenských triumfov (čínsko-japonská vojna, rusko-japonská vojna) posilnilo moc armády a viedlo k rastu militarizmu, ktorý prežil svoj vrchol počas druhej svetovej vojny, v ktorej Japonci nakoniec prehrali. To viedlo k pádu ideí expanzionizmu a silnému geopolitickému vplyvu Spojených štátov na Japonsko. Od prijatia ústavy 3. mája 1947 je Japonsko unitárnou parlamentnou konštitučnou monarchiou s cisárom ako hlavou štátu, avšak s čisto ceremoniálnou funkciou. Po prehratej vojne bola typickou vlnou pacifizmu. V posledných rokoch vojenská sila Japonska znovu rastie a krajina vykazuje siedme najvyššie výdaje na obranu na svete.^[3]

Ekonomický vývoj po druhej svetovej vojne je niekedy označovaný ako „japonský ekonomický zázrak“. Japonsko sa stalo technologickým lídrom, japonské elektronické výrobky či autá zaplavili celý svet. Napriek tomu, že v 21. storočí muselo vypratať niektoré pozície na úkor čínskej expandujúcej ekonomiky, japonská ekonomika je stále treťou najväčšou na svete podľa nominálneho HDP a štvrtá podľa HDP v parite kúpnej sily. Japonsko je tiež štvrtým najväčším vývozcom na svete. Ťaží pritom predovšetkým z vysoko kvalifikovanej, vzdelanej a disciplinovanej pracovnej sily. Japonská populácia má najvyššiu priemernú dĺžku života. Kvalitné zdravotníctvo zaisťuje tretiu najnižšiu detskú úmrtnosť na svete. Japonská spoločnosť ale zažíva aj problémy v dôsledku starnutia populácie a nízkej pôrodnosti. Japonsko je vysoko rozvinutá krajina s veľmi vysokým indexom ľudského rozvoja, k roku 2017 devätnástym najvyšším na svete.^[4] Vynikajúce výsledky dosiahla japonská veda (napr. vynález LED diód). Japonská kultúra je tradične veľmi osobitá a niektoré jej prejavy sú známe po celom svete (anime, manga, karaoke, Game Boy, origami, ikebana, kimono, gejša, sumó, judo, karate, suši, ad.).

Japonsko patrí k najmocnejším štátom sveta.^[5] Je členom najbohatších skupín štátov sveta, G20, G8 i G7.

1. ↑ Japan sees its number of islands double after recount [online]. The Guardian, 2023-02-16, [cit. 2023-02-16]. Dostupné online. (anglicky)
2. ↑ https://www.un.org/en/development/desa/population/publications/pdf/urbanization/the_worlds_cities_in_2016_data_booklet.pdf
3. ↑ https://web.archive.org/web/20100328104327/http://www.sipri.org/research/armaments/milex/resultoutput/15majorspenders
4. ↑ Human Development Reports. [Cit. 2019-06-27].
5. ↑ MEAD, Walter Russell. The American Interest [online]. 2015-01-04, [cit. 2019-06-27]. Dostupné online. (po anglicky)