Parmenides (filozof)

Parmenides
Západná filozofia Staroveká filozofia
Biografické údaje
Meno	Parmenides (starogr. Παρμενίδης)
Narodenie	asi 540 pred Kr.
Úmrtie	asi 470 pred Kr.
Dielo
Škola/tradícia	eleatská škola predsokratickej epochy
Oblasť záujmu	Metafyzika; Gnozeológia
Význačné myšlienky	"Bytie je, nebytie nie je"; determinizmus, gnozeologický problém pravého a nepravého poznania, stanovenie predikátov absolútna, princíp totožnosti a princíp protikladnosti
Ovplyvnil vývoj západnej epistemológie stanovením gnozeologického problému a vývoj metafyziky stanovením predikátov absolútna; tiež filozofa Martina Heideggera
Odkazy
	Parmenides (multimediálne súbory na commons)
Biografický portál

Parmenides alebo Parmenidés (* okolo 540 pred Kr. – † 470 pred Kr.) bol starogrécky filozof, predstaviteľ eleatskej školy.

Učenie Parmenida z Eley nadväzuje na učenie pytagorejcov a učenie Xenofana z Kolofónu. Podľa Parmenida sa poznanie uskutočňuje dvomi cestami - na nekonečnej ceste k pravde, na ktorej myslenie získava pojem toho, čo je, teda bytia vôbec, a na konečnej ceste vnemov a z nich vychádzajúcich mienok. Na tejto ceste sa myslenie zaoberá tým, čo nie je, a teda nebytím, to znamená zdaniami, ktoré sa opierajú o premenlivosť vonkajšieho sveta. Len bytie je, kým nebytie nie je. Pojem bytia je najvšeobecnejším pojmom, ktorý myslenie vytvára. Bytie je pochopiteľné len rozumom, ktorý jedine môže pochopiť to, čo je, kým na to, čo nie je, vôbec nemožno myslieť.

Bytie ako také nemá začiatok ani koniec, je jedno a zahrňuje v sebe všetko, je mimo času, bez minulosti a budúcnosti, jednoducho je v permanentnej prítomnosti.

Myslenie nie je čosi odlišné od bytia, ale je samotným bytím, pretože bytie je obsahom myslenia a z neho vyplýva pravda, kým predmetom zmyslov využívajúcich jedine mnohosť vecí, je vždy čosi, čo sa len stáva a zaniká, a teda čosi, čo nie je, a preto zmysly sú prameňom ustavičných chýb a omylov. Bytie je mimo každej potenciality a nepodlieha procesu vznikania. Slovo bytie a slovo je majú ten istý význam. Nemajú nič spoločné so žiadnym iným určením a musí sa do nich zmestiť každé iné určenie.

Bytie je čosi reálne a má spojenie so zmyslovým svetom, pretože vo všeobecnosti svet obsahuje v sebe bytie a pojem bytia sa môže použiť na určenie pojmu sveta. Bytie je telo i duša, veci viditeľné i neviditeľné, zem, voda i vzduch, jedným slovom všetko.

Poznanie sa delí na

• dialektiku, zakladajúcu sa na pravde bytia,
• fyziku, ktorú tvoria len "doxai" (názory) a ktorá je vybudovaná na mienke o nebytí a na pravdepodobnosti získanej zmyslovým pozorovaním.

Výsledky dialektiky sa vyznačujú nevyhnutnosťou a nemeniteľnosťou, výsledky fyziky sú relatívne a podliehajú zmenám. Dialektika odhaľuje svet ideí, fyzika opisuje a vyjavuje sa mimofilozofickými predstavami.