Stredovek (z lat. media aetas – „stredný vek“[1]) alebo knižne a odborne medieval[2] je v tradičnej periodizácii všeobecných dejín epocha historického vývoja Európy medzi starovekom (resp. antikou) a novovekom, pôvodne ohraničená obrátením rímskeho cisára Konštantína I. na kresťanstvo (pozri milánsky edikt)[3] alebo zánikom Západorímskej ríše (476) na jednej strane a dobytím Konštantínopola (1453), objavením Ameriky (1492) alebo začiatkom reformácie (1515) na strane druhej.[4] Dnes prevládajúci prístup vkladá medzi antiku a začiatok stredoveku prechodnú periódu zvanú neskorá antika (z nem. Spätantike), vzhľadom na to, že prechod z jednej epochy na druhú bol dlhý, pozvoľný a s početnými prelomami.[3]
Výraz media aetas zaviedli talianski učenci 14. a najmä 15. storočia (prvým bol Francesco Petrarca) na pejoratívne označenie doby, ktorá stála medzi imaginárnou antikou a modernitou, kedy zažívali rozvoj myšlienky, ktoré boli neskôr (v 19. storočí) označené ako humanizmus (pozri renesančný humanizmus) a renesancia.[5] V tridsiatych rokoch 13. storočia Petrarcha označoval predkresťanské doby ako antiqua (alebo „staroveké“) a kresťanské obdobie ako nova (alebo „nové“).[6] Petrarca považoval storočia po zániku Rímskej ríše za „temné“ v porovnaní so „svetlom“ klasickej antiky.[7] Mýtus, že Európa vtedy upadla do tisíc rokov trvajúceho obdobia neznalosti, ktoré dostalo pomenovanie ,,temný stredovek" s dominanciou cirkvi vyvracia R. Stark[8] (pozri ďalej Mýtus temného stredoveku).
V odbornej literatúre sa používa adjektívum medieválny ako synonymum slova stredoveký (t. j. súvisiaci so stredovekom, pochádzajúci zo stredoveku, charakteristický pre stredovek,[9] napr. stredoveký realizmus). Odbor historickej vedy zaoberajúci sa dejinami európskeho stredoveku sa nazýva medievalistika[10] a odborník v nej medievalista[11].
<ref>
; nebol zadaný text pre referencie s názvom :0