Zlato

Toto je článok o chemickom prvku. O mineráli pozri zlato (minerál).

Zlato (aurum)
platina ← zlato → ortuť Ag ↑ Au ↓ Rg 79 Periodická tabuľka 6. perióda, 11. skupina, blok d prechodné prvky, kovy
Vzhľad
žltý kov
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť	196,966569 g·mol−1
Elektrónová konfigurácia	[Xe] 4f14 5d10 6s1
Atómový polomer	144 pm
Kovalentný polomer	136 pm
Kovový polomer	146 pm
Van der Waalsov pol.	166 pm
Iónový polomer pre: Au+	137 pm
Chemické vlastnosti
Elektronegativita	2,54 (podľa Paulinga)
Ionizačná energia(e)	1: 890,1 kJ.mol−1 2: 1 980 kJ.mol−1
Oxidačné číslo(a)	I, III
Št. potenciál (Au3+/Au)	1,5 V
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo	pevné
Hustota	19,3 kg·dm−3
Hustota kvapaliny (pri 1 337,33 K)	17,3133333 kg·dm−3
Teplota topenia	1 337,33 K (1 064,18 °C)
Teplota varu	3 129 K (2 855,85 °C)
Sk. teplo topenia	12,55 kJ·mol−1
Sk. teplo varu	324 kJ·mol−1
Tepelná kapacita	25,418 J·mol−1·K−1
Tlak pary p(Pa) 1 10 100 1 k 10 k 100 k pri T(K) 1 646 1 814 2 021 2 281 2 620 3 078
Iné
Kryštálová sústava	kubická, plošne centrovaná
Magnetizmus	diamagnetický
Elektrický odpor	22,14 nΩ·m
Tep. vodivosť	318 W·m−1·K−1
Tep. rozťažnosť	14,2 µm·m−1·K−1
Rýchl. zvuku	2 030 m·s−1
Youngov modul	79 GPa
Pružnosť v šmyku	27 GPa
Objemová pružnosť	180 GPa
Poissonovo č.	0,44
Tvrdosť (Mohs)	2,5
Tvrdosť (Brinell)	25 MPa
Reg. číslo CAS	7440-57-5
Izotop(y) (vybrané)
Izotop Výskyt t1/2 Rr Er (MeV) Pr  195Au synt. 186,10 d. ε 0,227 195Pt  196Au synt. 6,183 d. ε 1,506 196Pt synt.   β− 0,686 196Hg 197Au 100 % stabilný s 118 neutrónmi  198Au synt. 2,69517 d. β− 1,372 198Hg  199Au synt. 3,169 d. β− 0,453 199Hg
Commons ponúka multimediálny obsah na tému zlato.
Chemický portál

Zlato (lat. aurum) je chemický prvok v periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Au a protónové číslo 79. Zlato je ušľachtilý žltý, stály a veľmi kujný kov známy už od staroveku. Je elektricky aj tepelne dobre vodivý. V prírode sa vyskytuje najmä v rýdzej forme. Vo svojich zlúčeninách sa vyskytuje s mocnosťou Au³⁺ a Au¹⁺.

Zlato je chemicky veľmi odolný kov. Z bežných anorganických zlúčenín reaguje iba s lúčavkou kráľovskou, v ktorej sa rozpúšťa za vzniku tetrachlorozlatitého aniónu [Au(Cl)₄]^-. Okrem toho sa rozpúšťa v horúcej kyseline selénovej, v kyseline chlorovodíkovej nasýtenej chlórom, pri zvýšenej teplote reaguje s flouridom chloritým a s niektorými ďalšími veľmi reaktívnymi zlúčeninami. KrF₂ (najsilnejšie oxidačné činidlo) oxiduje zlato do oxidačného stupňa V – vzniká komplex [KrF]⁺[AuF₆]^-. V alkalickom prostredí sa zlato rozpúšťa v prítomnosti kyanidových iónov (za prítomnosti kyslíka), pričom vzniká komplexný dikyanozlatnanový anión [Au(CN)₂]^-. Výnimočne môže zlato tvoriť anión Au^-, ktorý sa nazýva aurid, napríklad v zlúčenine s céziom, CsAu.

Špeciálny prípad predstavuje rozpúšťanie zlata v elementárnej ortuti. Už stredovekí alchymisti vedeli, že pri kontakte zlata s ortuťou veľmi ľahko vzniká zvláštny roztok zlata v ortuti – amalgám. Amalgám pritom zostáva kvapalný aj pri pomerne vysokých obsahoch zlata. Zahriatím amalgámu na teplotu nad 300 °C sa ortuť jednoducho odparí a zostane rýdze zlato.

V roku 1997 objavili japonskí chemici zmes organických zlúčenín, ktorá údajne rozpúšťa zlato. Ide o zmes jódu, tetraetylamoniumjodidu a acetonitrilu, ktorá pri teplote varu (82 °C) tvorí nasýtený roztok. Znížením teploty roztoku pod 20 °C sa z roztoku vyzráža čistý kov.

Zlato sa dá nájsť napríklad detektorom, ryžovacou panvicou a pod. Na Slovensku je bez povolenia zakázané používať detektor kovov a zlata.